O tom, ako som prvýkrát vstúpil do tej istej Rijeky - 8. časť
O tom, na aké odkazy na slovenskú politiku sa dá naraziť v mestečku Opatija a v jeho blízkom okolí, sa dočítate v predchádzajúcej časti.
Deň 8 - Privolali sme záchranku pánovi pred hotelom
A nastalo posledné ráno, deň ôsmy. Vstali sme, pobalili sme veci, naraňajkovali sa, na recepcii zaplatili za pobyt a všetko nasvedčovalo tomu, že to bude rutinný deň, prežitý najmä na cestách a občas na nejakom odpočívadle.
Nuž, ukázalo sa, že osud si pre nás prichystal na záver jedno prekvapenie. Cestou na parkovisko sme prechádzali okolo lavičiek, na ktorých sa počas každého dňa zdržiavali ľudia bez domova. Aj teraz sme tam niekoľkých videli, no pohľad na jedného z nich nás doslova pripravil o slová.
Nebudem zachádzať do úplne detailných popisov, no vyzeralo, že mal vážne poranenú hlavu. Z čela mu stekala krv a tento pán bol celý dotrhaný.
Sadli sme do auta a Tono trval na tom, aby sme poranenému pánovi zavolali záchranku. Poviem úprimne, mojim cieľom počas tohto dňa bolo dostať sa čo najrýchlejšie z bodu A (Rijeky) do bodu B (Bratislavy). Akékoľvek zdržanie mi prišlo zbytočné. No Tono mal pravdu v tom, že ak nezavoláme záchranku my, asi ju nezavolá nikto.
Vybral môj telefón, vytočil som 112 a prvá otázka, ktorú som sa opýtal, bola "Do you speak English?". Ak by nevedeli po anglicky, asi by som bol nahratý. Dispečer našťastie vedel po anglicky, takže som mu vysvetlil, koho sme videli, aký mal dotyčný človek problém a samozrejme, našu polohu.
Hneď po tom, ako som dovolal, sa Tono vybral k najbližšej frekventovanej ulici, aby navigoval sanitku a záchranárov priamo k pánovi. Po asi desiatich minútach sanitka naozaj prišla a záchranári sa poraneného pána ujali.
Bolo to zvláštne. Ešte nikdy som nikomu záchranku nevolal ani na Slovensku, nieto ešte v zahraničí. Neviem, ako nakoniec pán dopadol ale dúfam, že dobre.
Táto skúsenosť vo mne rezonovala ešte pár hodín po tom, čo sme opustili Rijeku. No neskôr som sa viac sústredil na to, aby som Tona správne navigoval a aby sme sa bezpečne vrátili domov. To sa nám po šiestich hodinách nakoniec podarilo.
Nebola to typická dovolenka. Počet kúpaní v mori sa
rovnal nule, no výletmi po okolí a zážitkami v Rijeke aj mimo nej sa
to vyvážilo. A to som ešte niektoré vytipované miesta nenavštívil. Nevadí,
mám dôvod vrátiť sa. 😉
A na záver ďakujem môjmu asistentovi Tonovi za neustálu pomoc, za jeho šoférske zručnosti, za trpezlivosť a za všetky malé veci, pri ktorých mi pomáhal.