Slovinské zápisky, deň 1

Tak, a opäť "sa to stalo". Spolu s mojim asistentom Tonom sme využili ďalšie leto na spoznávanie nových kútov Európy. Tentokrát sme sa vybrali do krajiny s najmenšou dĺžkou pobrežia na Jadrane - do Slovinska. Zapnite si pásy, vyrážame.

Najprv pár všeobecných faktov o Slovinsku. Krajina, ktorá bola súčasťou Juhoslávie, má cca 2 milióny obyvateľov. Rozlohu má ako dve tretiny Slovenska a úradným jazykom je slovinčina, ktorá so slovenčinou nie je natoľko podobná, ako samotné názvy týchto jazykov.

Slovinsko má najmenšiu dĺžku pobrežia na celom Jadrane - iba 47 kilometrov. No koncentrácia krásy nachádzajúca sa na tak malom páse pobrežia je enormná a preto mi v novej sérii Slovinské zápisky dovoľte ukázať kus tejto krásy.

Cieľovou destináciou a našim "základným táborom" sa stalo prístavné mesto Koper. S populáciou približne 25-tisíc obyvateľov je to najväčšie mesto na slovinskom pobreží. Nachádza sa tu zachovalé historické centrum s budovami v benátskom štýle a obrovský nákladný prístav so žeriavmi vyššími, než budovy v meste.

Cesta do Kopra ubehla rýchlo. Vyrazili sme po bratislavskom obchvate D4, ďalej po rakúskych diaľniciach cez Viedeň a Graz, na hraničnom priechode Šentilj sme prekročili slovinské hranice a prvú zastávku sme mali až pri Maribore na odpočívadle. Po rýchlom a nezdravom obede sme následne prešli celé Slovinsko za menej ako 2 hodiny a Koper nás privítal krásnym a horúcim augustovým počasím.

Ubytovanie

Koper som vybral aj preto, lebo bola najvyššia pravdepodobnosť, že tam nájdem dostatočne prístupný hotel. A naozaj, našim hlavným stanom sa stal podľa názvu hostel, no v skutočnosti študentský domov, ktorý mal v ponuke aj dvojlôžkové izby, aké bývajú v hoteloch. Preto o našom ubytovaní budem písať ako o hoteli.

Ho(s)tel Villa Domus sa nachádza presne na ulici vymedzujúcej historické centrum od zvyšku mesta. Postavený bol v roku 2016, je vybavený výťahom a do budovy nevedú žiadne schody.

Naša izba nebola vyslovene obrovská, no úplne postačovala na to, aby sme v nej v podstate len prespávali. Cez deň sme totiž mali vzletné plány, ktoré... no, veď sa dozviete. 😊

Izba bola vybavená aj mini-kuchynkou a kúpeľňou so sprchovým kútom, ktorý však nebol prístupný aj pre ľudí na vozíkoch. Mínus by som udelil aj za umývadlo, pod ktorým sa nachádzala skrinka, kvôli ktorej som sa k umývadlu nedokázal s vozíkom dostať.

Azda najnepohodlnejším aspektom nášho pobytu bolo parkovanie. Hoci hneď za hotelom sa nachádza parkovisko, to nepatrí hotelu. Preto je treba parkovať ďalej pri nákupnom dome. Odtiaľ je to do hotela asi 300 metrov, čo je pomerne dosť, keď musí asistent tlačiť vozík a prvý večer aj niesť batožinu.

Ale aby som iba nehanil, z môjho pohľadu najväčšou výsadou hotela bol úžasný výhľad na strechy historického centra mesta.

Foto: Tono Puk

Po check-ine a oddychu po náročnej ceste sme sa prvý večer vybrali do mesta na objaviteľskú pešiu turistiku. Z hotela sme prechádzali historickými uličkami, na ktorých som si všimol niečo, čo osobne považujem za skvelé, no zároveň si uvedomujem, že asi aj trochu kontroverzné. Totiž...

Väčšina historického centra mesta Koper je pokrytá asfaltovými ulicami. Sú úzke, sú lemované krásnymi domami z obdobia Benátskej republiky, no sú asfaltové. A to je pre jazdcov na vozíkoch azda to najlepšie. Áno, bežný turista by to ofrflal, že "to nemá žiadnu historizujúcu hodnotu". Ale ak si mám vybrať medzi historizujúcou hodnotou a bezbariérovosťou, vybral by som si bezbariérovosť.

V každom prípade, dostali sme sa až na miestnu promenádu. A dostali sme sa na ňu práve včas. Z miestneho prístavu totiž vyplávala veľká výletná loď. Vznešene rozbíjala vlny Jadranu a na to, aká bola veľká, sa mi zdala neuveriteľne tichá. Ako taká modelka sa otočila pred Koperskou promenádou a namierila si to kdesi do Talianska, pravdepodobne do Terstu alebo do Benátok.

Ozaj, keď hovoríme o Taliansku, v Kopri nájdete skoro všetky nápisy dvojjazyčne: po slovinsky a po taliansky. Je to bilingválna oblasť, pretože hranice Talianska sú približne 10 km vzdušnou čiarou. No samotnú taliančinu som v šume rozprávajúcich sa ľudí zachytil len málo. A pre úplnosť: Koper po taliansky je Capodistria.

Foto: Tono Puk

Večer sme zakončili v bistre na promenáde, kde sme si vybrali stôl s výhľadom na more. Nieže by sme boli nejaké romantické duše, ten stôl sa skrátka uvoľnil. Ochutnali sme miestnu pizzu, večer sa znova prešli po pešej zóne a večer padli od únavy do postele. Museli sme načerpať veľa síl na druhý deň, ktorý bol... to sa dozviete v druhej časti. 😎

V druhej časti sa dozviete:

• že búrky v Slovinsku sú silnejšie, než vraví predpoveď
• že naše auto je v skutočnosti obojživelník
• a že čím obyčajnejšiu kaviareň nájdete, tým chutnejšiu kávu v nej dostanete