O kinosále, ktorá vám vykrúti krk

Návšteva kina môže byť za normálnych okolností príjemným spestrením dňa. O to viac, ak je aj samotný film dobrý, pretože si z kinosály odnesiete príjemný zážitok. No v nasledujúcich riadkoch sa dočítate, ako sa aj takéto trávenie môže zvrtnúť, ak daný priestor nie je správne prispôsobený.

Foto: ilustračné, Zdroj

Prípad

Počas víkendu sme sa po dlhšej dobe spolu s asistentom vybrali do kina. Film o zakladateľovi Ferrari mohol byť skvelým zážitkom, keby...

Z viacerých praktických dôvodov som zvolil, že do kina pôjdeme v nákupnom centre Eurovea. Nedávno rozšírili toto nákupné centrum o novú prístavbu a s tým išla ruka v ruke aj prestavba kinosál, ktoré patria do skupiny Cinema City, ktorá má kinosály aj v ďalších bratislavských nákupných centrách.

Naša kinosála (č. 11) bola jedna z tých, ktoré pravdepodobne prešli prestavbou. A po poslednej skúsenosti musím skonštatovať, že to nebola vhodne vyriešená prestavba.

Tak ako inde v kinosálach pod hlavičkou Cinema City, aj tu sa do kinosály vstupuje bezbariérovo zo spodnej strany kinosály. A rátal som aj s tým, že miesta pre vozíky sa budú nachádzať v úrovni prvého radu, čiže úplne dole pod plátnom.

No rozdiel oproti mojim predchádzajúcim skúsenostiam z takýchto kinosál tkvel v tom, že teraz boli miesta pre vozíky na okraji kinosály a nie v strede, ako to bývalo predtým. Toto by však nebol ten najväčší problém. Viac mi totiž prekážalo, že priestor medzi plátnom a sedadlami v prvom rade bol užší než predtým. Hoci nemám presné čísla, pocitovo sa mi zdalo, že rozdiel mohol byť aj dva až tri metre.

A to je problém, ak sedíte úplne v prvom rade (a nemusíte byť ani na vozíku), pretože ak chcete vidieť, čo sa deje na plátne, musíte si hlavu zakloniť poriadne dozadu. Banálny úkon pre kohokoľvek bez postihnutia, no v mnohých prípadoch náročná úloha pre "jazdcov" na vozíkoch. Vydržať približne jeden a pol hodiny v záklone a navyše sedieť z boku a nemať rovnomerný výhľad na oba konce plátna je obtiažne. O to viac, ak sledujete film s titulkami, ktoré sú roztiahnuté cez celú šírku plátna.

Preto sme sa s asistentom rozhodli, že ma na rukách prenesie do druhého radu približne do stredu na rukách a posadí ma priamo na sedačku. Našťastie je dostatočne fyzicky silný, aby niečo také mohol spraviť, no uvedomujem si, že nie všetci ľudia s postihnutím majú šťastie na takýchto silákov. Potom sú naozaj odkázaní na v podstate nevyhovujúcu pozíciu pri sledovaní filmu, pri ktorej si pravdepodobne vykrútia krk.

Riešenie

A aké riešenie by bolo v takejto situácii vhodné?

Existujú dva typy riešení – jedno náročnejšie no určite vhodnejšie a druhé, ktoré možno nedosiahne úplný komfort, no aspoň nebude tak problémové ako súčasná situácia.

Prvé riešenie je už pri projektovaní kinosál – bolo by vhodné architektonicky vyriešiť vstup tak, aby človek s postihnutím (pre tento prípad povedzme, že na vozíku) vstupoval nie zospodu kinosály ale zhora, napríklad na úrovni premietačov. Mal by určite lepší výhľad. Riešenie na takomto princípe je možné vidieť napríklad vo veľkej koncertnej sále Slovenského rozhlasu v Bratislave.

Druhé riešenie je nechať priestor pre ľudí na vozíkoch dole, no s dostatočným odstupom od plátna a približne v strede radu, aby bol rovnaký výhľad na oba konce plátna. Vďaka tomu nie je potrebné byť v neustálom záklone a zážitok z premietania by bol určite lepší. Takéto kinosály sú (zatiaľ) napríklad v Cinema City v Auparku v Bratislave.

Záver

Záverom – dúfam, že dotyční ľudia zodpovední za architektonické prestavby akýchkoľvek verejných priestorov budú viac myslieť na dôsledky riešení, ktoré majú pomôcť so sprístupnením pre ľudí s postihnutím. Pretože jedna vec je vôbec vybudovať vhodne prístupný priestor, no druhá vec je vybudovať ho správnym spôsobom. Lebo ani zľavnené vstupné do kina nevynahradí zlý pocit z toho, keď sa aj obyčajné sledovanie filmu stane namáhavou a pre niektorých aj ubolenou skúsenosťou.