Slovinské zápisky, deň 6 a 7

V minulej časti ste sa dočítali:

• prečo je ľahké stratiť sa v Terste
• o rybárskom mestečku akoby vystrihnutom z nejakej bondovky
• a ako sme vďaka vynútenej obchádzke našli úžasné výhľady

Tak, a je to tu. Dostávame sa do finále seriálu Slovinské zápisky, v ktorom sme si pošetrili snáď tú najikonickejšiu destináciu celej dovolenky. No ešte pred tým, než ju navštívime, si dáme krátku pešiu rozlúčku s našim "hlavným stanom" - Koprom.

Deň 6

Šiesty deň našej dovolenky v Slovinsku začal nádherným počasím. Ani dnes sme nezanedbali každodenný rituál - raňajky v bistre pod hotelom a už automaticky prinesenú voňajúcu chutnú kávu v Tabu Bare hneď oproti.

Koper

Doplnení energiou sme sa s mojim asistentom Tonom rozhodli, že si dáme rozlúčkovú prechádzku centrom Kopra a poobede si trochu oddýchneme, nakoľko našu hlavnú destináciu dňa sme mali v pláne navštíviť až podvečer.

Vyrazili sme teda po ulici, ktorá sa krúti po obvode historického centra mesta. Po ľavej strane sme mali staré domy, oproti sa týčila novšia zástavba a parkoviská. Neskôr sme vošli dovnútra historického centra a úzkymi uličkami sme sa dostali až na miesto, ktoré som spomínal počas 3. dňa - na ulicu, z ktorej bolo možné dostať sa výťahom k osobnému prístavu. Z tejto hornej ulice bol ráno snáď ešte krajší výhľad ako predtým. Čistá bledomodrá obloha dokonale kontrastovala s tmavomodrým morom a videli sme mnoho nákladných lodí čakajúcich na vybavenie buď v Kopri alebo v Terste.

Následne sme sa vybrali klesajúcou ulicou, ktorá ústila neďaleko Koperskej promenády. Na nej sme si chvíľu oddýchli, sledovali sme more a čajky a nechali sme slnko dodávať nám vitamín D. Neskôr sme pokračovali na Koperskú tržnicu - modernú a bezbariérovú stavbu s veľkým centrálnym otvoreným priestorom a moderným zastrešením v bielej farbe. Nájdete v nej najmä predajcov ovocia, olejov a všakovakých pochutín. V malom obchodíku oproti - do ktorého, žiaľ, vedie jeden vysoký schod - som kúpil ako suvenír pre blízkych morskú soľ z Piranských solín.

Našu prechádzku sme zakončili obedom v bistre pod našim hotelom. No následnú kávu sme sa rozhodli ochutnať v inom podniku, než bolo našim doterajším zvykom. Opäť sme pokračovali po "obchvate" historického centra a došli sme k vonkajšiemu sedeniu podniku, ktorý sa volá Angel Food. Ku káve, ktorá mimochodom nebola až tak dobrá ako tá v Tabu Bare, sme si ako dezert objednali palacinky s krémom tiramisu a s kávovou polevou. A ľudia! To boli tak úžasné palacinky, že úplne prebili pocity z priemernej kávy! Boli ľahké, nadýchané a vôbec som po nich necítil ťažobu v žalúdku. Skrátka vynikajúci gastronomický zážitok len pár desiatok metrov od nášho hotela. Musel som pripustiť, že Tabu Bar má zdatného konkurenta.

A bolo to práve tu, na vonkajšom sedení v Angel Food, kde sme sa s Tonom bavili - značne omámení palacinkami - o možnosti, že by sme v Kopri ešte zostali a predĺžili si pobyt. Počasie malo byť na niekoľko nasledujúcich dní stabilne dobré a v našom itinerári stále zostávalo niekoľko miest, ktoré by sme chceli navštíviť. Hotel nám vyhovoval, poznali sme niekoľko miest, kde sa dá v meste dobre najesť, chodníky a väčšina prechodov boli bezbariérové, takže vlastne prečo nie?

No nakoniec sme si povedali, že ak by sme si dovolenku predĺžili, po jej konci by sme potrebovali ešte viac času na dobitie energie než keby sme odišli v pôvodnom termíne. Nechali sme preto takéto myšlienky tak, zaplatili sme a nachvíľu sme sa vrátili na hotel, tráviť čas trávením. 😴

Podvečer nás totiž čakala destinácia, o ktorej som veľa počul a od ktorej som si aj veľa sľuboval. Vybrali sme sa do historického mestečka Piran.

Zdroj: Roads of Slovakia

Piran

Piran, s populáciou približne 3 700 obyvateľov, je snáď tým najmalebnejším mestom na slovinskom pobreží. Po krátkom hľadaní parkovacieho miesta mi Tono vyložil elektrický vozík, mňa doň posadil a mohli sme vyraziť v ústrety tej kráse.

Najznámejšou dominantou mesta je kostol sv. Juraja s - ako inak - vysokou zvonicou. No miesto, kde nájdete najviac turistov, je Tartiniho námestie (Tartinijev Trg po slovinsky). Jeho oválny pôdorys s mramorovou dlažbou, obklopenou starými domami je asi tou najfotografovanejšou časťou Piranu. A keď sa o fasády týchto domov oprú lúče zapadajúceho slnka, je to niečo krásne.

Nechceli sme však zostať len na námestí. Vybrali sme sa do spleti úzkych uličiek s pôvodnou historickou dlažbou. Bolo trochu náročné tade jazdiť s elektrickým vozíkom. Musel som ísť veľmi opatrne a rozvážne - a áno, občas sa za mnou vytvorila kolóna nedočkavých turistov. 😂

Poriadne vytrasený z dlažobných kociek som sa konečne dostal až na samý koniec mesta - na cíp, odkiaľ bolo na južnej strane vidieť chorvátske pobrežie, pred nami na západe kúsok talianskeho pobrežia, pravdepodobne v lagúne Grado a na severe bolo vidno talianske pobrežie v okolí mesta Terst. Ak by bola ešte lepšie viditeľnosť, vraj by bolo možné na severnej strane vidieť aj najvyšší vrch Slovinska Triglav, no také šťastie sme tentokrát nemali.

V každom prípade, slnko už pomaly zapadalo ponad Jadran a viac-menej presne v strede cípu, na ktorom sme sa nachádzali. Samozrejme, takúto "udalosť" chceli vidieť hádam všetci, čo sa práve v Pirani nachádzali a hoci si to neuvedomovali, viackrát sa stalo, že sa postavili priamo predo mňa.

A tak mi nezostávalo nič iné, iba donekonečna vykrikovať ako na trhu: "Excuse me!", "Sorry!", "Pardon!" a podobne, aby som zo západu slnka mal aspoň trochu zážitok. A naozaj sa mi to podarilo. Určite poznáte biblický príbeh o tom, ako sa Mojžišovi podarilo rozostúpiť more - tak v podobnom duchu sa predo mnou nakoniec rozostúpili turisti - niektorí vpravo, iní vľavo. 😂 A keď počas západu slnka prišla harfistka a začala hrať, tak sa zo západu slnka stal jeden nádherný zážitok a veľmi by som vám doprial, aby ste ho zažili tiež.

Po západe slnka sme sa vybrali hľadať miesto, kde sa usadíme a dáme si poslednú večeru našej dovolenky. Nakoniec sme sa usadili pri vonkajšom sedení jednej z reštaurácií, kde sme si dali veľmi chutnú večeru (s prirážkou za výhľad na more) 😂 a tento krásny deň sa premenil na večer.

Na záver sme sa ešte raz prešli k cípu a odtiaľ sme sa už vrátili na parkovisko, kde sme sadli do auta a nabrali kurz Koper. Na hoteli sme si pobalili väčšinu vecí a s krásnymi dojmami z Piranu sme zaspali.

Deň 7

Nastal deň nášho odchodu. Posledný krát sme si dali kávu v Tabu Bare a vyrazili sme skrz celé Slovinsko a juhovýchod Rakúska až na rodnú hrudu. Cesta nám ubehla rýchlo a po šiestich hodinách (vrátane obednej prestávky) sme konečne uvideli na obzore Bratislavský hrad - neklamný znak toho, že sme doma. 😊

Zdroj: Roads of Slovakia

Záver

Táto dovolenka mala všetko. Aj estetiku v podobe mnohých výhľadov na more, aj dobrodružstvo spôsobené búrkami. Jasné, bolo to práve počasie, ktoré nám z časti zabránilo vo väčšom rozsahu nášho spoznávania, no Slovinsko ma očarilo. A nielen to. Aj návšteva zámku Miramare či rybárskej Muggie v Taliansku stáli za to.

Ďakujem môjmu asistentovi Tonovi za šoférske a asistenčné zručnosti. Bez nich by nebolo možné takúto aktívnu dovolenku absolvovať. A ďakujem aj všetkým vám, ktorí ste sa dostali až na koniec série Slovinské zápisky, čiže sem.

V hlave mám ešte veľa nápadov na budúce cesty. Zostaňte preto "na príjme", sledujte Túlavé kolesá na Facebooku a neunikne vám žiadna reportáž z ciest blízkych aj ďalekých.

Foto: Tono Puk